Som späť! A so mnou aj Ana a Mara...

Priatelia, znova som na blogu!

Na chvíľu som tieto stránky zanechala, zvačša lebo som nemala čas, energiu, inšpiráciu. Okrem iného isté projekty vyžadovali vyššiu opatrnosť ohľadom informácií na webe. No spolu s Arnoldom vravím „Ja sa vrátim!“ A vraciam. Teda, vraciam SA. 

(ps: dúfam, že vás môj úpadok slovenčiny celkom neodradí)

Ráno vstanem, osprchujem sa, mám stíško a.... znie to ako rozprávka .... teším sa do práce!!!
Je to najmä kvôli projektu, na ktorom teraz pracujem (popri iných) = ilustrácia detskej knizky!

Zoznámte sa s postavami Mačky a pudingu:

No, aby som nepredbiehala, začnime od autorky a toho, prečo táto kniha ide uzrieť svetlo sveta. Biljana je mladá žena, rómka, ktorá vyrástla v Srbsku, no počas občianskej vojny sa presťahovali/emigrovali do Chorvátska. V spojení s kresťanskými pracovnikmi v rómskych komunitách, sa rozhodla napísať príbeh, ktorý by bol blízky rómskym deťom a naučil ich niečo o tom, ako funguje svet, Boh a oni samotní. Formovanie detských sŕdc je v ich prostredí naozaj kľúčová záležitosť a na trhu naozaj nie je mnoho kníh, ktoré by boli písane s cieľovou skupinou Rómov, ak vôbec nejaké na trhu východnej Európy sú!

Príbeh je o cigánskom dievčatku (Ana), ktoré vyrastá s mamou Marou bez otca a nemá kamarátov, lebo má záľubu v kradnutí. Jeden deň ukradne stužky do vlasov a stratí aj poslednú kamarátku, ktorú mala. Po tom, ako v kostole počuje kázeň o kradnutí a čestnosti ju hryzie svedomie a doma sa ide priznať mame, čo sa stalo. NA to jej mama rozpovie príbeh o mačke a pudingu a o tom ako krôčik za krôčikom drobnými kompromismi sme bližšie ku hriechu (prirovnáva to ku ujedaniu z pudingu, ktorý jesť nemala a napokon vinu hodila na mačku). Na to dievča vezme stužky naspäť a príbeh sa končí odpustením a obnoveným priateľstvom (a čistým svedomím).

Je tu kopec aspektov príbehu, ako napríklad :
„ ľudia ťa odsudzujú za skutky ako kradnutie, nie za to aká si národnosť“

„úprimnosť a dôvera je dôležitý základ priateľstva“

„vyrastanie bez otca má vplyv na charakter dieťaťa“

„odpustenie!“

Atď. Každopádne, tento projekt sa bude zrejme chvíľu ťahať a autorka by rada tieto obrázky videla v ľudovom duchu, pretu sú viac dekoratívne ako realistické. Posúďte sami!

A teraz prestanem písať a idem naspať ku štetcom.